Poistenie zdedenej nehnuteľnosti a výpoveď pôvodnej zmluvy

Tri až šesť mesiacov – presne toľko na Slovensku priemerne trvá dedičské konanie pri nehnuteľnostiach, počas ktorých zostáva majetok v právnom vákuu. Správne nastavené poistenie zdedenej nehnuteľnosti je pritom často to jediné, čo stojí medzi zachovanou hodnotou rodinného majetku a finančnou katastrofou, ak v prázdnom objekte praskne potrubie alebo zhorí strecha. Dedič, ktorý sa s touto situáciou stretáva prvýkrát, spravidla netuší, či stará poistka po zosnulom predkovi stále platí, kto má hradiť poistné a kedy je potrebné zmluvu vypovedať.

V praxi sa stretávajú dva protichodné svety: dedičské právo, podľa ktorého sa vlastníctvo nadobúda spätne ku dňu smrti poručiteľa, a poistné právo riadené Občianskym zákonníkom. Kým notár nevydá právoplatné osvedčenie o dedičstve, poisťovňa s vami nemôže oficiálne nakladať ako s výlučným vlastníkom. Ak však v tomto medziobdobí neurobíte správne kroky, riskujete zánik poistného krytia alebo drastické krátenie poistného plnenia pri prípadnej škode.

Stará poistná zmluva a výpoveď šesť týždňov pred koncom poistného obdobia

Jedným zo základných pravidiel slovenského poistného práva je riadna výpoveď poistnej zmluvy ku koncu poistného obdobia. Podľa Občianskeho zákonníka musí byť takáto výpoveď doručená poisťovateľovi najmenej šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Poistným obdobím býva spravidla technický rok, teda dvanásť mesiacov od dátumu vzniku pôvodnej zmluvy. Ak túto lehotu zmeškáte čo i len o jediný deň, poistná zmluva sa automaticky predlžuje na ďalší rok a vy budete povinní naďalej platiť pôvodné poistné, ak neuplatníte iný zákonný dôvod na ukončenie.

Pri zdedených nehnuteľnostiach sa však uplatňuje aj ďalší špecifický inštitút. Zákon umožňuje vypovedať poistnú zmluvu do dvoch mesiacov od jej uzavretia s osemdennou výpovednou lehotou, avšak len vtedy, ak bola táto možnosť vopred v poistných podmienkach dohodnutá. Ak navyše dôjde ku škodovej udalosti, môžete podať výpoveď do jedného mesiaca od oznámenia škodovej udalosti, pričom výpovedná lehota je v takom prípade jeden mesiac od doručenia výpovede. Ak sa rozhodnete pre celkovú zmenu poistiteľa, praktický postup opisuje náš článok o tom, ako prebieha výpoveď poistenia nehnuteľnosti.

Čo hovorí Občiansky zákonník o zmene vlastníka?

Kľúčovým ustanovením pri úmrtí pôvodného majiteľa je paragraf 807 Občianskeho zákonníka. Tento paragraf jednoznačne stanovuje, že poistenie zaniká dňom zmeny vlastníka poistenej veci, ak poistné podmienky neustanovujú, že práva a povinnosti z poistenia prechádzajú na nadobúdateľa. V tom spočíva zásadná dilema dedičského konania. Vlastnícke právo pri dedení síce prechádza na dediča spätne k okamihu smrti poručiteľa, avšak právoplatnosť tohto prechodu nastáva až momentom, keď nadobudne právoplatnosť osvedčenie o dedičstve alebo súdne uznesenie.

Jednotlivé poisťovne na slovenskom trhu k tejto otázke pristupujú odlišne. Niektoré poistné podmienky priamo rátajú s automatickým prechodom práv a povinností na dedičov až do konca aktuálneho poistného obdobia. Iné trvajú na tom, že dňom právoplatnosti dedičského rozhodnutia poistenie zaniká z dôvodu zmeny vlastníctva. Preto je nevyhnutné bezodkladne požiadať poisťovňu o nahliadnutie do platných poistných podmienok zosnulého, aby ste zistili, či vaša zmluva pokračuje, alebo zanikla.

Prečo nesmiete prestať platiť poistné počas dedičského konania

Najčastejšou a najdrahšou chybou pozostalých býva okamžité zastavenie platieb poistného. Ak zosnulý hradil poistné prostredníctvom trvalého príkazu či inkasa zo svojho bankového účtu, banka po obdržaní úmrtného listu účet zablokuje. Platba na poistku neprejde a poisťovňa pošle písomnú upomienku. Podľa paragrafu 801 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne vtedy, ak poistné za ďalšie obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie.

Ak necháte zmluvu zaniknúť pre neplatenie, nehnuteľnosť zostane úplne nekrytá práve v mesiacoch, kedy v nej nikto nebýva a prebieha notárske konanie. Poistné by mal počas konania uhrádzať predpokladaný dedič alebo správca dedičstva, pričom platbu je potrebné označiť správnym variabilným symbolom pôvodnej zmluvy. Tieto výdavky sa následne v rámci dedičského konania započítavajú ako náklady spojené so správou dedičstva.

Podpoistenie zdedeného domu a krátenie plnenia koeficientom podpoistenia

Mnohé zdedené domy majú poistné zmluvy uzatvorené pred desiatimi, dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Vtedajšie poistné sumy reflektovali dobové stavebné náklady, ktoré sú dnes absolútne neaktuálne. Ak zmluva neobsahovala dohodnutú automatickú indexáciu poistnej sumy, stavba je takmer s istotou hlboko podpoistená. Staré zmluvy navyše často obsahujú pevnú spoluúčasť, napríklad v sume 33,19 EUR, no zdanlivo výhodné nízke ročné poistné sa pri poistnej udalosti premení na obrovskú stratu.

Pri starších objektoch býva kameňom úrazu aj technický stav rozvodov. Poisťovne pri likvidácii skúmajú príčinu škody a nezriedka sa stáva, že dôjde ku komplikáciám, aké rieši poistenie nehnuteľnosti a stará elektroinštalácia. Dedič sa tak ocitá v situácii, kedy udržiavanie pôvodnej zmluvy prináša viac rizík než úžitku.

Ako funguje koeficient podpoistenia v praxi?

Podpoistenie nastáva vtedy, keď je poistná suma uvedená v zmluve nižšia ako skutočná reprodukčná hodnota nehnuteľnosti v čase škody. Reprodukčná hodnota predstavuje náklady, za ktoré by bolo možné postaviť rovnakú nehnuteľnosť v danom čase a na danom mieste pri súčasných cenách materiálov a práce. Ak je dom podpoistený, poisťovňa má zo zákona právo krátiť poistné plnenie v rovnakom pomere, v akom je poistná suma k reálnej hodnote stavby.

Predstavte si modelový príklad: rodinný dom po rodičoch má v zmluve zafixovanú poistnú sumu 80 000 EUR. Dnes by však jeho výstavba stála 160 000 EUR. Nehnuteľnosť je teda poistená len na 50 % svojej reálnej hodnoty. Ak víchrica strhne strechu a vznikne škoda vo výške 30 000 EUR, poisťovňa uplatní koeficient podpoistenia 0,5. Z vyčíslenej škody nevyplatí 30 000 EUR, ale iba 15 000 EUR, od ktorých ešte odpočíta dohodnutú spoluúčasť. Zvyšných 15 000 EUR musí dedič doplatiť z vlastného vrecka.

Nová hodnota stavby a indexácia poistnej sumy

Jediným účinným riešením je prepočet hodnoty stavby a uzavretie novej poistnej zmluvy na novú reprodukčnú hodnotu. Pri uzatváraní novej zmluvy vždy trvajte na zmluvnej indexácii poistnej sumy. Indexácia zabezpečuje, že poisťovňa každý rok automaticky upraví poistnú sumu aj výšku poistného podľa indexu rastu stavebných nákladov, ktorý zverejňuje Štatistický úrad SR. Tým sa zabráni tomu, aby nehnuteľnosť v priebehu rokov opäť spadla do pásma podpoistenia.

Pre lepšiu orientáciu pri rozhodovaní, či ponechať pôvodnú zmluvu po predkoch, alebo dojednať nové zmluvné podmienky, poslúži nasledujúce porovnanie:

Ponechanie pôvodnej zmluvy zosnulého	Uzatvorenie novej poistnej zmluvy dedičom
Nízke ročné poistné zodpovedajúce minulým rokom	Poistné zodpovedá aktuálnym cenám na trhu
Vysoké riziko krátenia plnenia cez koeficient podpoistenia	Plné krytie v novej reprodukčnej hodnote bez podpoistenia
Zastarané poistné podmienky s prísnymi výlukami	Moderné asistenčné služby a krytie nových rizík
Komplikácie s preukazovaním oprávnenia pri poistnej udalosti	Dedič je priamo zapísaný ako poistník aj vlastník

Ak chcete mať istotu, že nehnuteľnosť chránite komplexne, optimálnym riešením býva kombinované poistenie nehnuteľnosti spolu s poistením vnútorného vybavenia.

Viacero dedičov: kto bude uvedený ako poistník pri podielovom spoluvlastníctve?

V praxi veľmi často nastáva situácia, kedy dom či byt nezdedí jediný človek, ale nehnuteľnosť pripadne viacerým dedičom v podielovom spoluvlastníctve – typicky trom či štyrom súrodencom. V poistnom práve pritom platí zásada, že poistnú zmluvu uzatvára jedna konkrétna osoba, označená ako poistník, zatiaľ čo chránený záujem sa vzťahuje na všetkých spoluvlastníkov, ktorí sú v pozícii poistených.

Viacero dedičov si nemusí zakladať viacero zmlúv na svoje spoluvlastnícke podiely. Majetkové poistenie sa totiž vzťahuje na vec ako celok. Je technicky aj právne neprípustné, aby si každý spoluvlastník poistil napríklad jednu štvrtinu rodinného domu v inej poisťovni. Správny postup si vyžaduje dohodu medzi spoludedičmi o tom, kto z nich prevezme rolu poistníka.

Práva a povinnosti poistníka voči ostatným spoluvlastníkom

Poistník je osoba, ktorá vstupuje do zmluvného vzťahu s poisťovňou, podpisuje poistnú zmluvu a nesie právnu povinnosť platiť poistné. Ak poistník prestane poistné hradiť, poisťovňa vymáha dlh priamo od neho, nie od ostatných spoluvlastníkov. Na druhej strane, ak dôjde k poistnej udalosti, právo na poistné plnenie prináleží všetkým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov zapísaných na liste vlastníctva, pokiaľ sa písomne nedohodnú inak.

Pre hladký priebeh odporúčame spoluvlastníkom uzavrieť jednoduchú písomnú dohodu o správe spoločnej veci. V nej si určia:

• Meno spoludediča, ktorý bude uvedený v zmluve ako poistník a bude poverený komunikáciou s poisťovňou.
• Pravidlá pomerného rozpočítania ročného poistného medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa ich podielov.
• Určenie spoločného bankového účtu alebo spôsobu, akým si rozdelia vyplatené poistné plnenie pri likvidácii škody.
• Povinnosť bezodkladne informovať ostatných dedičov o každej škode a o krokoch, ktoré vyžaduje likvidácia škody na dome.

Ak sa uzatvára poistenie zdedenej nehnuteľnosti s viacerými spoluvlastníkmi, poisťovňa bude pri uzatváraní novej poistky vyžadovať právoplatné osvedčenie o dedičstve a údaje o všetkých podielových spoluvlastníkoch.

Vyplatenie jedného zo spoludedičov a následná úprava poistnej zmluvy

Častým vyústením dedičského konania býva dohoda o vyporiadaní dedičstva, pri ktorej jeden z dedičov prevezme celú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva a ostatných spoludedičov vyplatí v peniazoch. Tento krok zásadne mení právne postavenie všetkých zúčastnených a vyžaduje okamžitú reakciu vo vzťahu k poisteniu.

Akonáhle kataster nehnuteľností zapíše nového výlučného vlastníka na list vlastníctva, nastáva nová právna realita. Účastníci dedičskej dohody musia bezodkladne vyriešiť, ako upraviť poistenie zdedenej nehnuteľnosti, aby nevznikol rozpor medzi zápisom v katastri a poistnou zmluvou.

Zánik pôvodného krytia alebo zmena účastníka zmluvy

V situácii, kedy bol pôvodným poistníkom počas dedičského konania dedič, ktorý bol následne vyplatený a stratil k nehnuteľnosti akýkoľvek vzťah, zmluva nemôže pokračovať v nezmenenej podobe. Vyplatený spoludedič stráca takzvaný poistný záujem. Podľa pravidiel poistného trhu nemožno platne poistiť cudzí majetok bez preukázania poistného záujmu.

Nový výlučný vlastník má v zásade dve možnosti postupu:

1. Zmena v osobe poistníka dodatkom k zmluve: Ak poisťovňa takýto postup umožňuje a poistné podmienky pôvodnej zmluvy sú vyhovujúce, požiada sa o zmenu údajov poistníka na základe predloženého osvedčenia o dedičstve a nového listu vlastníctva.
2. Zánik starej zmluvy a uzavretie novej: Pôvodná poistná zmluva sa ukončí z dôvodu zániku poistného záujmu alebo zmeny vlastníctva podľa paragrafu 807 Občianskeho zákonníka a nový vlastník uzavrie úplne novú zmluvu nastavenú na mieru.

Odborná prax jednoznačne odporúča druhú cestu. Pôvodné zmluvy totiž často obsahujú rôzne chyby a nepresnosti, ktoré rozoberajú známe mýty o poistení nehnuteľnosti, pričom nová zmluva garantuje čistý stôl a presné krytie.

Zdedená nehnuteľnosť so záložným právom či exekúciou a vplyv na poistku

Dedičstvo nepredstavuje vždy len čistý majetok. Spolu s bytom či domom dedičia často preberajú aj nesplatené dlhy poručiteľa zabezpečené hypotékou, prípadne zistia, že na nehnuteľnosti viazne exekučné záložné právo. Ak je na liste vlastníctva evidovaná ťarcha, poistenie zdedenej nehnuteľnosti musí spĺňať striktné legislatívne aj bankové podmienky.

Ak dedičstvo preberáte s hypotékou, banka bude vyžadovať, aby bola nehnuteľnosť nepretržite poistená minimálne do výšky zostatku úveru alebo do výšky reprodukčnej hodnoty stavby. Prerušenie poistenia je hrubým porušením úverových podmienok, ktoré môže viesť k okamžitému zosplatneniu celého úveru.

Povinná vinkulácia poistného plnenia v prospech hypotekárnej banky

Základným nástrojom ochrany banky je vinkulácia poistného plnenia. Vinkulácia znamená právne viazanie výplaty poistného plnenia v prospech záložného veriteľa (banky). Ak dôjde k totálnej škode – napríklad pri rozsiahlom požiari, kde vzniknú devastujúce škody dymom a hasiacou vodou – poisťovňa nevyplatí peniaze dedičovi, ale priamo banke na umorenie zostatku hypotéky.

Pri menších škodách (napríklad do výšky niekoľkých tisíc eur) banky spravidla vystavujú takzvaný devinkulačný súhlas. Na jeho základe poisťovňa vyplatí poistné plnenie priamo dedičovi, aby mohol dom opraviť. Po skončení dedičského konania musí dedič predložiť banke novú poistnú zmluvu, požiadať poisťovňu o vystavenie vinkulačných tlačív a doručiť ich potvrdené späť do banky.

Postup pri zázname exekučného príkazu na liste vlastníctva

Ak na nehnuteľnosti viazne exekučné záložné právo zapísané v časti C listu vlastníctva, situácia je ešte citlivejšia. Exekútor môže poistné plnenie zablokovať exekučným príkazom na prikázanie inej peňažnej pohľadávky. Pre dediča je však kľúčové majetok poistiť bez ohľadu na exekúciu. Ak by totiž nepoistený exekvovaný dom vyhorel, dlh voči veriteľom zostane v plnej výške, no hodnota zabezpečenia klesne na nulu.

Poisťovňa pri vstupe do poistenia skúma poistné riziko stavby, nie osobnú bonitu dediča. Exekučný záznam na nehnuteľnosti nebráni uzavretiu majetkového poistenia. Dedič však musí počítať s tým, že pri škode prevyšujúcej bežné opravy môže exekútor nárokovať poistné plnenie na úhradu pohľadávok oprávneného.

Vandalizmus a poškodenie prázdnej chalupy po prarodičoch

Veľkú časť dedičských konaní tvoria staršie vidiecke chalupy a rekreačné domy. Po smrti pôvodných majiteľov zostávajú tieto objekty často celé mesiace opustené, pričom pozostalí tam chodia len sporadicky pokosiť záhradu. Práve špecifickým prípadom býva poistenie zdedenej nehnuteľnosti, ktorá slúži len ako víkendová chalupa a väčšinu roka v nej nikto nebýva.

Prázdne stavby sú magnetom pre zlodejov, vandalov a osoby bez domova. Navyše v nich hrozia technické havárie spôsobené zanedbanou údržbou. Ak chcete vedieť, ako správne nastaviť parametre takejto zmluvy, prečítajte si podrobnosti o tom, čo kryje poistenie chaty.

Výluka neobývanosti pri neprítomnosti nad 30 až 60 dní

Poistné zmluvy obsahujú dôležitú podmienku, o ktorej väčšina dedičov netuší: doložku neobývanosti. Poistné podmienky štandardne stanovujú, že ak je nehnuteľnosť nepretržite neobývaná po dobu dlhšiu ako 30 až 60 dní, dochádza k automatickému obmedzeniu krytia alebo k uplatneniu úplných výluk z poistenia.

Pri dlhodobo neobývanom objekte poisťovne bežne vylučujú alebo limitujú plnenie za tieto riziká:

• Krádež vlámaním a vandalizmus: Ak nikto v dome trvale nežije, riziko nepozorovaného vniknutia dramaticky stúpa. Preštudujte si, aké sú limity plnenia pri vlámaní a aké bezpečnostné zámky poisťovňa striktne vyžaduje.
• Škody vodou z vodovodných potrubí: Ak praskne prívodná hadička k toalete a voda vyteká niekoľko týždňov, škody na murive dosahujú desaťtisíce eur.
• Úmyselné poškodenie fasády a okien: Vandalizmus na opustených stavbách býva krytý len do nízkych sublimitov, prípadne vôbec.

Opatrenia proti mrazu a škodám vodou z potrubia

Zimné obdobie predstavuje pre prázdny zdedený dom najväčšiu hrozbu. Poistné podmienky ukladajú poistníkovi povinnosť predchádzať škodám. V prípade neobývaných stavieb to znamená buď objekt riadne a preukázateľne temperovať na nezamŕzajúcu teplotu, alebo vykonať dôsledné zazimovanie.

Zazimovanie zahŕňa úplné uzatvorenie hlavného prívodu vody a vypustenie vody zo všetkých potrubí, radiátorov, bojlerov a splachovačov. Ak toto neurobíte a mráz roztrhne potrubie, poisťovňa škodu nepreplatí s odvolaním sa na hrubé porušenie povinností poisteného. Pravidlá pre tieto situácie detailne rozoberá téma zazimovanie domu a poistné podmienky, pričom preveriť sa oplatí aj všeobecné výluky pri vodovodných škodách.

Poistenie vedľajších stavieb na zdedenom pozemku: garáž, plot, studňa, septik a altánok

Dedičstvo rodinného domu málokedy zahŕňa len samotnú obytnú budovu. Na pozemku sa zvyčajne nachádza celý rad ďalších stavebných objektov: murovaná garáž, hospodárska budova, letná kuchynka, kopaná či vŕtaná studňa, žumpa, čistička odpadových vôd, altánok a oplotenie s elektrickou bránou. Bežnou chybou dedičov je presvedčenie, že poistenie hlavného domu automaticky a v plnej miere kryje všetko, čo stojí na ohraničenom pozemku.

Staré poistné zmluvy vedľajšie stavby často úplne ignorovali, alebo na ne stanovili smiešne nízke paušálne limity, napríklad do výšky 5 % z poistnej sumy hlavnej stavby. Ak dnes víchrica zničí moderný prístrešok pre auto alebo ťažký sneh preborí strechu hospodárskej budovy, dedič zostane nemilo prekvapený výškou odškodnenia.

Samostatné poistné sumy a sublimity na drobné stavby

Moderná poistná zmluva pristupuje k vedľajším stavbám precízne. Pri uzatváraní nového poistenia je potrebné skontrolovať, či sú vedľajšie stavby poistené v rámci percentuálneho limitu hlavnej stavby, alebo majú priradené samostatné poistné sumy. Samostatné ocenenie sa odporúča najmä pri hodnotných murovaných garážach, dielňach a altánkoch s vonkajším krbom.

Osobitnú kategóriu tvorí oplotenie a vstupná brána. Pri škodách spôsobených nárazom neznámeho vozidla alebo vyvráteným stromom poisťovňa skúma parametre dojednané v zmluve. Špecifiká krytia týchto prvkov podrobne sumarizuje článok zameraný na poistenie plotu a brány. Nezabúdajte ani na podzemné inžinierske stavby: studňa, domáca vodáreň a septik musia byť v poistných podmienkach explicitne zahrnuté v definícii vedľajších stavieb a príslušenstva nehnuteľnosti.

Prečo dedič neplatí daň z dedičstva a aké povinnosti naozaj platia?

Medzi ľuďmi dodnes koluje hlboko zakorenený mýtus, že po skončení dedičského konania je potrebné zaplatiť štátu vysokú daň z dedičstva. Pravdou je, že daň z dedičstva bola na Slovensku zrušená s účinnosťou od 1. januára 2004. Príjem získaný dedením nie je podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane. Za samotné nadobudnutie bytu či domu teda daňovému úradu neodvediete ani cent. Tým sa však vaše daňové a odvodové povinnosti nekončia.

Zatiaľ čo poistenie zdedenej nehnuteľnosti chráni vašu investíciu pred fyzickým zničením, voči štátu a samospráve musíte splniť zákonné oznamovacie povinnosti. Ak navyše nehnuteľnosť nechcete užívať a plánujete ju prenajať, nezabudnite, že prenajímateľ má iné poistné nároky, ktoré popisuje poistenie prenajatého bytu, a príjem z prenájmu už zdaneniu podlieha.

Miestna daň z nehnuteľností a lehota 30 dní

Zásadnou povinnosťou každého nového dediča je podanie priznania k dani z nehnuteľností podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Pri bežnej kúpe nehnuteľnosti sa daňové priznanie podáva do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Pri dedení však platí prísna výnimka.

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo súdneho rozhodnutia. Dedič je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému mestskému alebo obecnému úradu do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak teda osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 15. mája, daňová povinnosť vzniká 1. júna a priznanie musíte podať najneskôr do 1. júla. Obec vám následne vyrubí pomernú časť dane na zvyšok roka.

Daň z príjmu pri následnom predaji majetku

Ak sa rozhodnete zdedenú nehnuteľnosť predať, nastupuje posudzovanie oslobodenia od dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Režim sa zásadne líši podľa toho, v akom príbuzenskom vzťahu ste boli k poručiteľovi:

1. Dedenie v priamom rade: Ide o dedenie medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnukmi alebo medzi manželmi. Príjem z predaja je oslobodený od dane, ak od dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa (alebo poručiteľov) uplynulo aspoň 5 rokov. Doba vlastníctva zosnulého sa započítava do vašej lehoty. Ak otec vlastnil dom 10 rokov a vy ho po dedení predáte hneď na druhý deň, daň z príjmu neplatíte.
2. Dedenie v nepriamom rade: Dedenie po súrodencoch, strýkoch, tetách či nepríbuzných osobách. Doba vlastníctva poručiteľa sa nezapočítava. Príjem z predaja je oslobodený až vtedy, keď uplynie 5 rokov odo dňa, kedy nehnuteľnosť nadobudol sám dedič.

Ak podmienku päťročného oslobodenia nesplníte, musíte podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmu. Ako uznateľný daňový výdavok si však môžete uplatniť všeobecnú cenu nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená a zapísaná v právoplatnom osvedčení o dedičstve. Dani podlieha len kladný rozdiel medzi predajnou cenou a touto hodnotou z dedičského konania. Podobne platí, že ak ste pred predajom dom rekonštruovali, pomôže vám prehľad o tom, ako sa mení poistná suma po zhodnotení domu, keďže investície možno pri splnení zákonných podmienok uplatniť ako daňový výdavok.

Často kladené otázky o poistení zdedeného majetku

Čo sa stane s poistkou bytu alebo domu, keď pôvodný majiteľ zomrie?
Poistná zmluva automaticky nezaniká v deň úmrtia. Práva a povinnosti poistníka trvajú počas dedičského konania, pokiaľ je riadne platené poistné. K zániku poistenia dochádza až na základe paragrafu 807 Občianskeho zákonníka zmenou vlastníka po skončení konania, ak poistné podmienky neurčujú prechod zmluvy na nadobúdateľa.

Kto má platiť poistné za dom, kým prebieha dedičské konanie?
Platby by mal prevziať predpokladaný dedič alebo správca dedičstva. Bankové účty zosnulého sú zablokované, preto je potrebné uhrádzať poistné priamym prevodom alebo poštovou poukážkou s pôvodným variabilným symbolom. Zaplatené poistné sa započítava medzi náklady spojené so správou dedičstva.

Môže poisťovňa krátiť plnenie, ak v prázdnom zdedenom dome praskne voda?
Áno, a v praxi to robí veľmi často. Ak je stavba nepretržite neobývaná viac ako 30 až 60 dní a nebola riadne temperovaná alebo nemala vypustenú vodu zo systému, poisťovňa uplatní výluku neobývanosti a škodu nepreplatí pre porušenie povinnosti predchádzať škodám.

Aké doklady potrebuje poisťovňa k prepisu alebo zrušeniu starej poistky?
Poisťovňa bude vyžadovať úmrtný list poručiteľa, právoplatné osvedčenie o dedičstve (alebo súdne rozhodnutie s doložkou právoplatnosti), nový list vlastníctva a doklad totožnosti nového poistníka.